Česko-Slovensko
(ČSR) (1918-1939)
Centralistický štát, ktorý
vznikol po mnohoročnom úsilí Čechov (a Moravanov) a aj Slovákov o
samostatnosť na severných územiach bývalého Rakúsko-Uhorska.
Dobové oficiálne názvy
Do prijatia
ústavy z roku 1920 sa používali názvy
Česko-Slovensko/Československo resp. Republika
česko-slovenská (RČS). Po prijatí ústavy sa používali názvy
Československo/Republika Československá. Od 6. októbra 1938, kedy
vznikla autonómna Slovenská krajina, sa opäť vrátilo k termínu
Česko-Slovensko (Republika česko-slovenská). Ten sa používal
až do zániku republiky 14. marca 1939.
Hlavné mesto
Susediace krajiny
Nemecko, Poľsko, Rumunsko (do
1938), Maďarsko, Rakúsko
Vnútorné
členenie
- 1918-1922:
ponechané správne členenia z Rakúska (dnešné Česko)
resp. Uhorska (ostatné územia), napriek dohodám žiadne
špeciálne vyčlenenie území Slovenska a Podkarpatskej Rusi
- 1922-1928: v dnešnom Česku ako
hore, na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi vytvorené tzv.
veľžupy, napriek dohodám žiadne špeciálne
vyčlenenie území Slovenska a Podkarpatskej Rusi
- 1928-1938: územie administratívne (a
čisto formálne) rozdelené na štyri zeme/krajiny (krajinské
zriadenie):
- Čechy
- Moravskosliezsko
- Slovensko
- Podkarpatská Rus
- jeseň 1938 - marec 1939: ako hore,
ibaže Slovensko a Podkarpatská Rus dostali navyše
štatút autonómnych krajín
Stručné dejiny
Štát
vznikol na troskách Rakúsko-Uhorska. Česko-Slovensko bolo vyhlásené
28. októbra 1918 v Prahe, Slováci sa pridali o dva dni neskôr v Martine. Na
začiatku jeho existencie sa namiesto pojmov Česi a Slováci
používal pojem „československá národnosť“.
Dôvodom bolo, že po vytýčení hraníc na území ČSR
neexistovala väčšinová národnosť, Čechov bolo len asi
46%. Vytvorením československej národnosti však vznikla
väčšina (asi 59% obyvateľov) a z Nemcov (28%) (najmä v
Sudetoch), Maďarov (8%) a dalších sa stali menšiny (údaj o
percentuálnom zastúpení sa vzťahuje k roku 1921, v roku 1930 už
bolo Čechov 52% a Slovákov 18%). Vďaka tomu bolo možné
medzinárodne zdôvodniť vytvorenie vlastnej krajiny. Veľká
časť nemeckého a maďarského obyvateľstva sa nikdy
nezmierila s vytvorením Česko-Slovenska a Slováci mali pocit, že
sú Čechmi utláčaní.
V roku 1919 bola vytvorená po
komunistickom prevrate v Maďarsku Maďarská republika rád. Na
Slovensku nastal podobný pokus o prevrat, ktorý sa podaril a v júni 1919 na
dva týždne vznikla na 1/3 územia Slovenska Slovenská republika rád.
Bolo to komunistické povstanie, v ktorom sa prejavila aj snaha o obnovenie
Uhorska v komunistickom štáte.
ČSR uzatvorila spolu s Rumunskom
a Juhosláviou tzv. Malú dohodu na ochranu svojích záujmov proti
Maďarsku, ktoré sa nechcelo zmieriť so zánikom Uhorska.
Po nástupe fašizmu v susediacom
Nemecku, pripojení Rakúska k Nemecku a nemeckej expanzii, chcel Hitler
získať v ďalšej etape expanzie tie územia, v ktorých
žili Nemci. Zameral sa na Sudety v ČSR. V domnení, že tak
zachovajú v Európe mier podpísali zástupcovia západných veľmocí v
septembri 1938 Mníchovskú dohodu, ktorou Nemecko získalo české Sudety
(a časti dnešnej Bratislavy). Do tohto momentu sa hovorí o tzv
predmníchovskom Česko-Slovensku, alebo o tzv. prvej česko-slovenskej
republike. Slováci a Rusíni si presadili autonómiu pre Slovensko a
Podkarpatskú Rus. Od tohto okamihu až do 14/15. marca 1939 hovoríme o
druhej česko-slovenskej republike.
Južné Slovensko a
južná Podkarpatská Rus boli prvou Viedenskou arbitrážou prisúdené
k Maďarsku.
|